Naše blogy

Radosti a úskalia pri zavádzaní noriem ISO a EN do praxe prekladateľskej kancelárie alebo „Mravec, slon a plavky - ako sa neutopiť pri ISO certifikácii“

Ten detský vtip asi poznajú všetci – mravec a slon sa vybrali na pláž, slon už bol vo vode a mravec stále nevedel nájsť svoje plavky. Zavolá na slona, aby vyšiel z vody, ten príde a pýta sa mravca, čo sa deje. Mravec odpovedá: „Nič, chcel som sa len pozrieť, či náhodou nemáš moje plavky ..."

Predstava slona natlačeného v mravcových plavkách – na popukanie. Ale detský svet ešte nepozná pojmy ako unifikácia, štandardizácia, globalizácia – tie patria do sveta dospelých. Súvisia často s tým, čo v materiálnom svete zabezpečuje sústava jednotiek SI – jeden liter by stále a všade mal byť jedným a tým istým litrom, jeden meter takým istým metrom ... a porovnávanie kvality pomocou nich je potom v podstate jednoduché.

Ako si však máme poradiť s kvalitou pri niečom nehmotnom – napríklad pri systéme manažérstva kvality – a to ešte v podmienkach prekladateľskej agentúry. Kvalitu prekladu, hlavne úradného prekladu, ktorý má vždy aj svoju materiálnu podobu tlačeného dokumentu, je určite možné zadefinovať pomerne presne, dôkazom je aj existencia špecializovanej normy na prekladateľské služby. Tlmočnícke služby – slová vypustené do sveta, ktoré sa rozplynú vo vetre – svoju normu nemajú.

Lenže pre získanie certifikátu je potrebné spĺňať aj požiadavky inej normy – normy, ktorá je rovnaká pre „slonov" veľkosti nadnárodných gigantov i pre „mravcov" – prekladateľské kancelárie, ako je tá naša, ktoré veľmi často môžu byť len „one-man-show". Znamená to v praxi, že mravec i slon si musia obliecť rovnaké plavky – a ak si tipujete, že mravec v tomto prípade ťahá za kratší koniec a plavky sú navrhnuté podľa parametrov slona, tak ste tipovali správne.

Lenže – čo sa stane (alebo môže stať), ak si mravec oblečie slonove plavky a dokonca sa v nich pokúša plávať?

Prvé nebezpečenstvo – ako sa dostať z pláže do vody a nezabiť sa už cestou – čiže, nezamotať sa v ustanoveniach normy natoľko, že sa k samotnej certifikácii ani nedostaneme. Ak zdoláme túto prekážku – aj vďaka tomu, že si nájdeme pomocníkov, ktorí nás do tej vody prenesú – je tu otázka, ako a či budeme schopní v tých nadrozmerných plavkách plávať – rozumej, či dokážeme aj z dlhodobého hľadiska dodržiavať všetko, čo od nás norma vyžaduje a či ustojíme kontrolný audit.

Naša prekladateľská kancelária je malá, úlohy máme už aj tak dosť kumulované, robíme úradné preklady aj tie neúradné, tlmočíme, ale zároveň sme aj projektovými manažérmi našich projektov, sami si fakturujeme, komunikujeme s klientmi – skrátka „all-in-one". Takže už len predstava, čo všetko sa bude od nás očakávať v súvislosti s ISO certifikáciou vyvolalo vo mne stavy niekde medzi veľmi silnou koprivkou a infarktom. Bola som utopeným mravcom, ktorého tie XXL plavky stiahli ku dnu.

Chápem, že inak to nejde, ak certifikačná spoločnosť má ručiť za rovnakú kvalitu systému vo všetkých certifikovaných firmách, tak je potrebné, aby tie firmy spĺňali rovnaké nároky, predpoklady, ... a je mi tiež jasné, že činnosť firmy so stovkami, či priam tisíckami zamestnancov, vyrábajúcej sofistikované produkty je neporovnateľne komplexnejšia, ako činnosť prekladateľská. Viem tiež, že asi nie je celkom reálne, aby existovalo niekoľko verzií štandardizácie – to by už asi nebola tak celkom štandardizácia ...

Úskalí preto bolo na tej našej ceste k certifikátu nemálo, a radosť – radosť bola asi len jedna jediná – keď sme si ho konečne mohli zavesiť vedľa dverí do našej kancelárie, pripojiť logo k nášmu mailovému podpisu. Nech každý vie, že kvalita našich úradných prekladov i tlmočníckych služieb je zaručená.


So srdečným pozdravom

Adriena Bodnárová

Čínsky úsmev cez slzy